Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o Norrisovej trofeji

Sam McCaig z magazínu The Hockey News prišiel so zaujímavosťami, ktoré vám zodpovedajú aj tie otázky, ktoré ste sa v súvislosti s prestížnymi oceneniami báli opýtať. Tentoraz prichádza na rad Norrisova trofej.

Ako iste viete – najmä ak má aj slovenského držiteľa – táto trofej sa odovzdáva najlepšiemu obrancovi sezóny. Udeľuje sa od ročníka 1953/54 a pomenovaná je podľa Jamesa E. Norrisa, ktorý bol dlhoročným majiteľom i prezidentom tímu Detroit Red Wings.

Kým v prípade Vezinovej trofeje dominoval Montreal, tentoraz sa k nemu pridal aj Boston, ktorého hráči získali trofej najčastejšie – 14-krát. Jeho kanadský rival nasledoval s 12 trofejami, Detroit s 9, Chicago s 8, Rangers so 4, Islanders s 3, Edmonton, Los Angeles, Ottawa, St. Louis, Washington s 2 a po jednej získali Calgary, New Jersey, Pittsburgh, San Jose a Tampa Bay.

Ani raz trofej nezískali obrancovia 15 tímov, menovite Anaheimu, Arizony, Buffala, Caroliny, Colorada, Columbusu, Dallasu, Floridy, Minnesoty, Nashvillu, Philadelphie, Toronta, Vancouveru, Vegas a Winnipegu.

Po krátkom základe prichádzajú na rad McCaigove zaujímavosti:

Bostonské pýchy – obrancovia Bruins získali Norrisovu trofej 14-krát, ale tento počet mohol byť vyšší, ak by cena existovala v ére Eddieho Shorea, ktorý sa tak musel „uspokojiť“ so štyrmi Hartovymi trofejami. Bobby Orr ako nováčik skončil v hlasovaní tretí, potom trofej vyhral osemkrát po sebe, čím vytvoril rekord. Ray Bourque získal cenu päťkrát za osem rokov od roku 1987 do roku 1994, pričom nominovaný bol úctyhodných deväťkrát. A zvyšný „medveď“ s trofejou? Zdeno Chára, ktorý si ju vyslúžil v roku 2009. Dokopy bol finalistom päťkrát.

Harvey zviditeľnil Habs – predtým, ako bol Orr, tu bol Doug Harvey. Legenda Canadiens získala Norrisovu trofej sedemkrát v prvých deviatich rokoch jej existencie – šesťkrát v drese Habs, raz v drese Rangers. Iným viacnásobným držiteľom ceny v klubovej histórii je už len Larry Robinson, ktorý ju získal dvakrát. Najčerstvejším držiteľom je P.K. Subban s úspechom v roku 2013.

Detroitský dominantný obranca – Red Kelly vyhral vôbec prvú Norrisovu trofej v histórii, Paul Coffey ju z hráčov Red Wings získal o 41 rokov neskôr. Keď sa však povie Detroit, tak v súvislosti s Norrisovou trofejou príde na um jediný muž – Nicklas Lidström. Trikrát bol na cenu nominovaný a potom ju získal sedemkrát za 10 rokov. Úspešnejší v zbieraní trofeje bol len Orr.

Najlepší z Blackhawks – Pierre Pilote hrajúci v ére Bobbyho Orra nezískal uznanie, ktoré by si zaslúžil. V 60. rokoch získal za šesť rokov trikrát po sebe Norrisovu trofej a trikrát skončil v hlasovaní druhý. Ďalšie Norrisove trofeje do zbierky Chicaga priniesli Chris Chelios (2, predtým jednu získal aj s Montrealom) a Duncan Keith (2).

Žiara na Broadwayi – Harry Howell sa môže popýšiť tým, že zdolal Bobbyho Orra v boji o Norrisovu trofej. Získal ju v ročníku 1974. Na ďalšieho oceneného obranca čakali Rangers do 90. rokov, keď bol dvakrát top obrancom sezóny Brian Leetch. Bill Gadsby bol finalistom trikrát v 50., Brad Park štyrikrát v 70. rokoch.

Jeden muž „ostrovom“ – Islanders sú z tímov mimo „Original Six“ najvyššie, pričom za to môžu vďačiť jedinému mužovi – Denisovi Potvinovi. Ten získal tri trofeje koncom 70. rokov. Dokopy bol nominovaný šesťkrát. Žiaden iný „Ostrovan“ sa nikdy do nominácie nedostal.

Coffeyho zbierka – prvenstvá Paula Coffeyho v rokoch 1985 a 1986 reprezentujú jediné dva prípady, keď sa z trofeje tešil hráč Oilers. Coffey bol v 80. rokoch nominovaný ešte trikrát, raz ako hráč Edmontonu a dvakrát Pittsburghu. V roku 1995 trofej získal opäť, už ako hráč Detroitu. Stal sa tak jedným z ôsmich obrancov s minimálne troma Norrisovymi trofejami.

Dve pre ich tímy – hoci svojím herným štýlom ide o dva protipóly, dve Norrisove trofeje Erika Karlssona a dve trofeje Roda Langwaya sú jedinými, ktoré získali hráči z hlavných miest, Ottawy a Washingtonu.

Čakanie, ktoré stálo za to – poslední traja víťazi trofeje boli prvými hráčmi v histórii svojich tímov, ktorí túto cenu vyhrali – Brent Burns v San Jose, Victor Hedman v Tampe a Mark Giordano v Calgary.

Ako sa dostaneme do Toronta? – možno to znie neskutočne, ale Maple Leafs nemali za svoju bohatú históriu ani jedného víťaza Norrisovej trofeje. Börje Salming a Tim Horton boli nominovaní štyrikrát a obaja skončili dvakrát druhí. Salmingova nomináciu v roku 1979 bola posledná z tradičného tímu.

Ducks nepovolení – dvakrát po sebe boli na cenu nominovaní obrancovia Anaheimu. Scott Niedermayer v ročníku 2005/06 skončil druhý za Lidströmom. O rok neskôr skončil opäť druhý a Chris Pronger bol tretí. Opäť ich predbehol Lidström.

Tímy bez nominácie – šesť organizácií nemalo nikdy finalistu na túto trofej – Carolina (vrátane Whaler), Columbus, Florida, Vancouver, Vegas, Winnipeg (vrátane Thrasher). Arizona sa technicky tomu vyhla, pretože sú jej pripisované úspechy pôvodných Jets (Phil Housley bol tretí v roku 1992).

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Pridať komentár