Slováci založili európsky fanklub San Jose Sharks. Toto je príbeh Eurosharks

Žraloci zo San Jose nepatria v našich končinách k najsledovanejším klubom NHL. Sharks nikdy nevyhrali Stanleyho pohár, žiaden Slovák tam nespravil dieru do sveta. Prečítajte si rozhovor s Jurajom Mihálikom, ktorý je jedným zo zakladateľov a zároveň predsedom Občianskeho Združenia Eurosharks.

Ako vznikol nápad založiť Eurosharks?
„Roky som fanúšikom tímu zo San Jose. Od detstva som sníval, že raz vycestujem na zápas do Ameriky, čo sa mi podarilo v novembri 2018. Napísal som vtedy do facebookovej skupiny fanúšikov žralokov pre Česko a Slovensko, či sa niekto nechce pridať. Milo ma prekvapilo, že sa mi ozvalo hneď viacero ľudí. Šli sme napokon piati, štyria Slováci a jeden Čech. Prvýkrát sme sa stretli v Bratislave pár hodín pred odletom. Po rýchlej zoznamovačke sme vyrazili na letisko do Viedne, odkiaľ sme nabrali smer Helsinki a odtiaľ rýchly presun po letisku na lietadlo smer Kalifornia. V Amerike už bolo pre nás všetko pripravené. Výlet sa podaril na jednotku. Cestou naspäť som sa pýtal samého seba, či je toto koniec, keď sa mi už sen splnil. Hneď som si však odpovedal, že žiť s klubom Sharks by som chcel aktívne aj naďalej. Hoci doma, v Európe. Netrvalo dlho a spolu s ostatnými chalanmi sme sa rozhodli, že založíme fanklub Eurosharks. Vzorom bol už fungujúci projekt Eurolanche, fanklub Colorada Avalanche, ktorý založil takisto Slovák. Ešte mi nedá nespomenúť, že Eurosharks by nevzniklo nebyť Andreja Krchňavého, Adama Krčíka, Dominika Pachera a Pavla Vojteka, za čo im chcem aj touto cestou poďakovať, pretože spolu so mnou títo ľudia tvoria organizáciu Eurosharks.“

Poďme ale na úplný začiatok. Prečo práve Sharks?
„Hokej bol odjakživa pre mňa šport číslo 1. Keď som mal asi sedem rokov dostal prvú hokejovú kartičku. Hráč na nej mal dres so žralokom na hrudi a volal sa Bob McGill. Ako dieťaťu sa mi žralok veľmi páčil, takže ako sa hovorí, láska na prvý pohľad. Našiel som hokejový klub, kde mali v logu žraloka, čo viac som si mohol priať?“

Bitkár McGill odohral za San Jose len jeden ročník – 1991/92. Kto je však tvoj najobľúbenejší hráč, ktorý obliekal dres žralokov?
„Deväťdesiate roky sa mi spájajú v spojitosti so Sharks s menom Owen Nolan. Ďalší impulz, ktorý moju vášeň pre klub z Kalifornie ešte umocnil bola hra NHL 98. Môžem s istotou povedať, že Nolana som si najviac obľúbil po Allstars zápase práve v San Jose, keď dosiahol hetrik pamätným spôsobom. Určite nikomu nemusím pripomínať gól, ktorý vtedy strelil Dominikovi Hašekovi (smiech).“

Sharks nie sú tímom, kde by bola výrazná slovenská stopa. Pár zápasov tu odohral Miroslav Zálešák, rok a pol obliekal dres klubu Michal Handzuš. Výraznejšia bola česká enkláva na čele s Milanom Michálkom, Martinom Havlátom a dnes najmä Tomášom Hertlom. Ako ich vnímaš?
„Áno, našinci sa v klubu veľmi neohriali. Škoda, lebo San Jose je pre život krásne miesto. Čechov tu hralo dokopy až dvanásť, najmä Tomáš Hertl tu je za poloboha. Samozrejme, že by sme si všetci priali, keby aj medzi žralokmi je zo Slovákov taký hráč ako Zdeno Chára či Marián Hossa, ktorí sú legendami NHL. To ale nič nemení na mojej láske ku klubu. Organizácia Sharks získala pred nedávnom Slováka Christiána Jaroša. Držíme mu všetci palce, aby sa presadil a dostal šancu aj v prvom tíme.“

Kontaktovali ste už aj klub z Kalifornie, že v Európe vznikli Eurosharks?
„Nie, nie. Zatiaľ nechceme prezentovať organizácii Sharks náš projekt, pretože je len vo fáze vzniku. Verím, že svet sa po pandémii čoskoro znormalizuje a budeme sa môcť pustiť do všetkých projektov, ktoré ako Občianske Združenie plánujeme. A ak si nás v Amerike sami nevšimnú, radi im opäť prídeme ukázať, akí sú fanúškovia Sharks v Európe (smiech).“

Žijeme veľmi náročné korona obdobie. Tak skoro sa na podobný trip asi nedostanete. Na druhej strane, môžete zatiaľ aspoň rozšíriť fanúšikovskú základňu Sharks v Európe. Kde všade nájdu priaznivci zmienku o Eurosharks?
„V januári sme spustili web stránku www.eurosharks.com, máme založený Instagram i Facebook, hoci musím zopakovať, že sme stále len na začiatku. Áno, tá situácia je veľmi zlá, čo všetkých mrzí. Milujem osobný kontakt, byť s ľuďmi. Vymýšľať výlety, akcie, podujatia. O to viac je bolestivé, že nič z toho sa teraz organizovať nedá. Ešte pred pandémiou sme sa viackrát stihli stretnúť s chalanmi z celého Slovenska a zorganizovali výlety do Slovenského Raja, výstup na Kriváň alebo strávili víkend v nádhernom prostredí Banskej Štiavnice a Kremnice. Samozrejme všetci v dresoch so žralokom na hrudi.

Mimochodom, keď ste boli na zápasoch v zámorí, čo ti najviac utkvelo v pamäti? Aký zážitok?
„Je ich mnoho. To, že sa mi plní celoživotný sen som si zaťal uvedomovať, keď sme zaparkovali pred halou tímu. Vtedy som sa vrátil do detstva a spomínanej hry NHL 98, kde bola vyobrazená. A zrazu som stál pred ňou. Neskutočná nostalgia. Potom prišlo predzápasové rozkorčuľovanie hráčov. Cez asi dvadsať radov a neviem koľko sektorov sme bežali dole k ľadu, aby sme videli chalanov zblízka. Od jedného z hráčov som si priniesol domov suvenír - puk priamo z ľadu. Tú radosť neviem ani popísať. Jeden z najsilnejších momentov bol ten, keď sme stáli zoči-voči hráčom od ktorých nás delilo len plexisklo a prehovoril na mňa parťák Adam so slovami:“ Pozri na nich. To sú tí, kvôli ktorým doma vstávame o štvrtej ráno“. Keď si na ten moment spomínam, znova a znova mi prejdú zimomriavky celým telom. Aby toho nebolo málo, zápas mal úžasný priebeh. Hrali sme proti Predátorom z Nashvillu a po prvej tretine sme 'viedli' 3:0. Po druhej bolo 3:3. V tretej tretine Predátori dokonca viedli, ale Sharks nakoniec zápas vyhrali. Rozhodol Joe Thornton svojím 400tým gólom v NHL. Druhý zápas bol proti Torontu. Za Maple Leafs hral Patrick Marleau, ktorý bol predtým 19 rokov hráčom žralokov. Úvodné buly prišla vhodiť brankárska legenda Sharks - Jevgenij Nabokov. Celkovo sme v slnečnej Kalifornii strávili 7 nocí. Okrem hokeja sme boli aj v San Franciscu a Los Angeles. Čas sme využili naozaj naplno. Jedna z našich amerických ´povinností ´ bola aj návšteva mekáča (smiech).“

Aký bol?
„Chuťovo rovnaký ako u nás. Akurát čistota bol pojem neznámy a záchody to bol naozajsný horor.“

Na záver, aký je cieľ Eurosharks?
„Všetci veríme, že sa nápad bude páčiť fanúšikom a staneme sa tak najväčším oficiálnym fanklubom Sharks v Európe. A náš sen, či cieľ? Každý rok sa stretávať ako väčšia a väčšia skupina, ideálne vždy v inom európskom meste a priniesť na takéto stretnutia hosťa z prostredia Sharks. Taký kemp s hráčmi či ľuďmi, ktorí pracujú v tíme. No a potom pravidelne navštevovať zápasy klubu.“

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Komentáre (9)

Efektívne supersérie, kondícia v zime, podpora spánku, pokroky s novou rutinou

Šesť spôsobov, ako robiť pokroky s novou tréningovou rutinou