Slováci v NHL
Fehérváry nevie na tú bolesť zabudnúť. Následky ho stále ovplyvňujú
Stalo sa to pred vyše mesiacom, no slovenský obranca Washingtonu Martin Fehérváry stále pociťuje následky zranenia ruky. Priznáva, že sa naň ťažko zabúda pre bolesť, akú zažíval, keď zranenie utrpel.
Bratislavský rodák sa zranil 3. decembra, keď ho v druhej tretine zápasu proti Calgary narazil na mantinel Milan Lucic. Schytala to jeho ľavá ruka, ktorá skončila medzi súperom a mantinelom.
„Za prvé, bolo to skutočne bolestivé. Vedel som, že to je niečo zlé, no stále som veril, že to až také zlé nebude,“ povedal Fehérváry pre Washington Hockey Now.
Operácia nutná nebola, no zranenie si vyžiadalo 12-zápasovú absenciu.
„Rehabilitoval som a snažil som sa posilňovať, získať naspäť silu, zbaviť sa opuchu. Nebolo to také dlhé, ale mohlo byť. Bol som aj trochu šťastný, že to bol len mesiac,“ poznamenal Fehérváry.
Do zostavy sa vrátil 31. decembra a odvtedy si musel zvyknúť na novú rutinu. Pri obliekaní venuje väčšiu pozornosť ľavej ruke, úpravou prešiel chránič a nosí aj ortézu, na ktorú si musel zvyknúť aj pri hraní.
„Stále sa to trochu lieči... je zvláštne hrať s takýmito vecami a určite potrebujete trochu času, aby ste sa vrátili tam, kde ste zvykli byť. Bolo to nepríjemné, bolestivé zranenie. Snažím sa o tom veľmi nerozmýšľať. Snažím sa hrať moju hru, no niekedy, keď teraz hrám na pravej strane, tak je to trochu divné. A viem, že keď sa blížia súperi, mohlo by to byť nebezpečné, takže na to trochu viac myslím,“ priznal Fehérváry.
Dvadsaťtriročný slovenský reprezentant sa každým zápasom od návratu cíti lepšie, no stále nie je tam, kde by chcel byť.
„Cítim sa celkom dobre. Dostávam sa do toho, trochu som bol po mesačnej absencii mimo formy, ale teraz už sa cítim dosť dobre,“ skonštatoval Fehérváry, ktorý začal hrávať častejšie na pravej strane po boku Matta Irwina či Alexa Alexejeva.
„V mojom poslednom roku v AHL som zvykol hrávať často na pravej strane, odohral som na nej prakticky celú sezónu. Keď som hrával vo Švédsku, hrával som na oboch stranách, takže mi to vlastne ani nevadí. Len som si trochu musel zvyknúť, no je to v poriadku.“