Exkluzívny rozhovor s Markom Viedenským

Marek Viedenský patrí medzi talentovaných slovenských hokejistov. V súčasnosti pôsobí v kanadskej juniorskej lige Western Hockey League (WHL). SlovakNHL.sk vám prináša exkluzívny rozhovor s devätnásťročným rodákom z Handlovej.

Rozhovor s Markom Viedenským:
Aké boli tvoje pocity po minuloročnom drafte, na ktorom si ťa vybral tím San Jose Sharks?
Pocity boli zmiešané, keďže som tomu najprv nechcel veriť, ale keď bolo moje meno v „kolónke“ výberu San Jose, tak u mňa zavládla veľká radosť, pretože sa mi splnil sen.

Patrí San Jose medzi tvoje obľúbené tímy National Hockey League (aké máš obľúbené tímy)?
Keďže som teraz polovičným „žralokom“, tak je San Jose samozrejme na prvom mieste a k tomu je v Kalifornii (smiech). Obľúbené tímy som nemal asi. Vždy to bolo podľa obľúbeného hráča, od Bondru až k Hossovi.

Kedy si sa dozvedel, že si bol vymenený do tímu Saskatoon Blades? Ako si sa vtedy cítil?
Bolo to tak, že prvýkrát som to počul ešte počas šampionátu, kde sa ma jeden z redaktorov opýtal, čo si myslím o prestupe sem. Potom som odletel naspäť do Prince George, vlastne na trip, keďže sme hrali vonku tri zápasy a až po týždni sme sa vrátili domov v nedeľu ráno o 7, pospal som si a o druhej hodine poobede mi volá tréner, aby som prišiel na štadión.

Ako si si zvykal na nové prostredie v Saskatoone? Spomínajú si v klube aj na Milana Kytnára?
Keďže tu boli MS juniorov, tak som mesto a štadión poznal. Zvykol som si rýchlo, hlavne vďaka dobrému tímu a chalanom, ktorí ma prijali a snažili sa mi pomôcť. Na „Kyta“ (prezývka Milana Kytnára – pozn. redakcie) si tu spomínajú len v dobrom.

Aké ciele má teraz Saskatoon Blades a ako ťa vnímajú v tíme spoluhráči a vedenie?
Ciele máme tie najvyššie, aj keď posledné zápasy nehráme podľa predstáv trénera a určíte ani nám sa nepáči ako hráme. Ambície sú dostať sa na Memorial Cup a myslím, že som celkom zapadol a tvoríme skvelý kolektív. Myslím, že aj vedenie je zatiaľ spokojné. Dúfam, že to tak ostane.

Na poslednom juniorskom šampionáte si hral v útoku s Tomášom Tatarom a Richardom Pánikom. Ako sa ti s nimi hralo?
S Rišom a „Trtom“ (prezývka Tomáša Tatara – pozn. redakcie) sme stará trojka, a keď máte na krídlách takých dvoch skvelých hráčov, všetko je omnoho ľahšie. Myslím, že sme tvorili dobrý útok len sa nám nepriklonilo šťastie v niektorých častiach turnaja, tak ako to bolo mi rok. Dúfam, že si spolu ešte niekedy zahráme. Mne sa s nimi hralo fajn, neviem ako im (smiech).

Ako vyzerá tvoj program v deň zápasu?
Keď hráme doma: vstanem, raňajky, odchod na strečing na štadión, domov, niekedy len tak na internete alebo hrám PS3 v obývačke, volanie s frajerkou cez Skype, hodinový spánok, obed okolo tretej poobede, nesmie chýbať jeden zápas FIFA 2010 na PS3, prezlečenie do obleku, odchod na zimný štadión a cestou sa zastavím v Tim Horton na horúcu čokoládu a šišky.

Ako si krátiš voľné chvíle?
Väčšinu dňa strávim na štadióne, ale inak na internete alebo hraním sa či pozeraním filmov.

Páči sa ti život v zámorí? Aké najväčšie rozdiely sú medzi životom v zámorí a na Slovensku?
Neviem, sú to dva odlišné svety. Niekedy mi vyhovuje tento, ale zvyčajne radšej preferujem slovenský štýl. Myslím, že tu sú ľudia veľmi uponáhľaní a niekedy sa nevedia zastaviť a vychutnať si niektoré veci. Všetko sa tu odohráva za chodu, tak je k tomu všetko aj prispôsobené, napríklad Fastfoody alebo už aj banky majú drive-thru, kde človek ani nevystúpi z auta a vyberie si peniaze z bankomatu.

Čo všetko si musel robiť a čoho si sa musel vzdať, aby si sa dostal tam, kde si práve teraz? Kto ti najviac pomáhal?
Neviem, či by som to práve nazval vzdať. Keďže mi veľmi zábavy, party alebo krčmy „nevoňali“, alkohol mi nechuti, čo je tiež dôvod, prečo som nechodil von. Jediné, čo mi asi chýbalo boli stáli priatelia alebo čas niekedy sa im venovať. Keďže som z Handlovej, kde som chodil štyri roky do školy, pre hokej od piateho ročníka do Prievidze a na strednú do Trenčína. Väčšinu času som strávil s bratom, Erikom a Mirom, ktorí bývali oproti mne. Robiť vtedy to nebolo niečo ako povinnosť, skôr som sa zabával hokejom plus bavili ma športy, tak sme stále, aj keď som nemal tréning, behali a hrali futbal. Najviac mi pomáhali rodičia, ktorí ma stále podporujú, a veľkú zásluhu ma aj môj prvý tréner, ktorý ma naučil veľa vecí, aj keď korčuľovať podľa knihy sa nenaučím nikdy (smiech).

Ako malý chlapec si mal určite svoj vzor. Kto ním bol a prečo?
Asi najväčším vzorom bol pre mňa Peter Bondra. Páčilo sa mi, čo dôkaze robiť s pukom a jeho rýchlosť. Potom prišla mladšia generácia ako Marián Hossa, plus známe trio Ovečkin, Crosby a Malkin. A tí hlavne vďaka tomu, že už v mladom veku sa dokázali presadiť v najlepšej hokejovej lige sveta.

Čo by si odkázal návštevníkom SlovakNHL.sk a začínajúcim hokejistom?
Nech si užívajú každý moment strávený na ľade, ale hlavne ak sa chcú stáť hokejistom, musia tomu odovzdať všetko, ale zároveň sa pri ňom zabávať a nič nerobiť na silu.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Pridať komentár