Patrí medzi úspešných trénerov NHL, no v tejto lige ako hráč nikdy nehral. Už piatu sezónu v rade je koučom Detroitu Red Wings a je jediným trénerom, ktorý patrí do Triple Gold Clubu.
Reč je o Mikeovi Babcockovi, 46-ročnom kanadskom trénerovi a bývalom obrancovi, ktorý sa narodil 29. apríla 1963 v ontárijskom mestečku Manitouwadge, ale vyrastal v meste Saskatoon v provincii Saskatchewan.
Mike Babcock získal titul majstra sveta, olympisjké zlato i Stanley Cup.
Potom odohral jeden ročník za tím Saskatoonovskej univerzity a dokonca mal s tímom Vancouver Canucks krátky skúšobný kontrakt. V ďalšej sezóne (1982/83) nastupoval opäť vo WHL, ale v mužstve Kelowna Wings. V 68 zápasoch nazbieral slušných 57 bodov, keď strelil 21 gólov a na ďalších 36 nahral. Okrem toho zaznamenal aj 155 trestných minút.
Vo svojej kariére obliekal ešte dres anglického tímu Whitley Warriors (1987/88), ktorý v tej dobe hrával v British Hockey League. Babcock získal v základnej časti famóznych 132 kanadských bodov v 36 dueloch!
Trénersku kariéru začal v sezóne 1991/92, kedy sa postavil na lavičku tímu Moose Jaw Warriors z Western Hockey League. Warriors postúpili do play-off zo šiesteho miesta vo Východnej divízii a v prvom kole nastúpili proti Prince Albert Raiders (víťaz Východnej divízie). Séria sa skončila podľa očakávaní výhrou Raiders, ktorí zvíťazili hladko 4:0.
Babcock koučoval Warriors aj v nasledujúcom ročníku, no jeho zverenci získali 57 bodov a do play-off nepostúpili. Na postup im chýbalo šesť bodov. O rok neskôr trénoval univerzitný tím v meste Lethbridge.
Do WHL sa vrátil v sezóne 1994/95, no ako tréner Spokane Chiefs. Tento juniorský tím trénoval šesť rokov. Chiefs sa dvakrát dostali až do finále WHL, raz hrali vo finále Západnej divízie, raz v semifinále Západnej divízie a v sezóne 1998/99 sa vo vyraďovacích bojoch nepredstavili.
V trénerskej kariére pokračoval v Cincinnati Mighty Ducks, ktoré pôsobilo v Americkej hokejovej lige, nižšej zámorskej súťaži. V sezóne 2000/01 Babcockovi zverenci podľahli v prvom kole play-off, o rok neskôr stroskotali už v predkole.
22. mája bol Mike Babcock vymenovaný v poradí za šiesteho hlavného trénera hokejistov Mighty Ducks of Anaheim (dnes Anaheim Ducks). Už v prvej sezóne na lavičke klubu NHL sa dostal do finále Stanley Cupu, v ktorom sa jeho mužstvo stretlo s New Jersey, ktoré zvíťazilo 4:3. Zaujímavosťou tejto série bolo, že oba tímy vyhrali len pred domácimi fanúšikmi. Do play-off vstupovali „mocní káčeri“ zo siedmeho miesta v Západnej konferencií.
V ročníku 2003/04 získali „mocní káčeri“ o 19 bodov menej ako pred rokom a do vyraďovacích bojov sa nepozreli. Po tejto sezóne bol v Národnej hokejovej lige lockout. Babcock odkoučoval v Anaheime 164 stretnutí s bilanciou 69-62-19-14.
Po skončení lockoutu, presnejšie 15. júla 2005, sa stal hlavným trénerom Detroitu Red Wings, ktorý koučuje dodnes. S „červenými krídlami“ dosiahol najväčší úspech v predminulej sezóne, v ktorej sa radoval zo zisku Stanley Cupu. Blízko k tejto trofeji mal aj v poslednej sezóne, no v tej boli nad sily Red Wings hráči Penguins, ktorí im odplatili prehru z predchádzajúceho ročníka.
V prvej sezóne vypadol Detroit už v prvom kole. V tej nasledujúcej ho zastavili až Babcockovi bývalí zverenci z Anaheimu, ktorí zvíťazili v konferenčnom finále 4:2 na zápasy. 46-ročný kormidelník dosiahol s „červenými krídlami“ päť víťazstiev v Centrálnej divízii v rade. Šieste už nepridá, pretože po sedemnástich rokoch ovládli Centrálnu divíziu Blackhawks z Chicaga.
Babcock sa postavil aj na striedačku kanadskej reprezentácie, s ktorou v roku 2004 získal zlatú medailu zo svetového šampionátu a vo februári aktuálneho roka sa radoval aj zo zisku olympijského zlata. Keďže získal tri najprestížnejšie hokejové trofeje (Stanley Cup, olympijské zlato, titul majstra sveta), tak ako jediný tréner na svete figuruje v Triple Gold Clube.
Babcock žije v Kalifornii a so svojou manželkou Maureen majú tri deti – Alexandra, Michael a Taylor. V roku 1986 dostal titul za telovýchovné vzdelanie. Po štúdiu pracoval v športovej psychológii.
Prečítajte si na SlovakFitness.sk: