Ak máme na mysli rovnakého človeka, bol to možno Don Cherry - ktorý toto všetko povedal tiež. Zalistoval som v "archíve" a ohľadom tohto mám aj jednu presnú informáciu: kniha Hockey Tough, ktorú napísal doktor Saul L. Miller. Je to vraj o psychológii - čítal som len recenziu - no vraj úžasné dielo. V nej je spomínané aj to, že Slovensko je za určitých okolností hokejovejšou republikou ako Kanada. Myslím, že práve niečo takéto bolo kedysi v PH, no nie som si istý.

Každopádne, áno Jake, ďakujem za upozornenie. Ja som si totiž myslel, že to vymýšľa niekto priamo zo Slovenska.

S Mountfieldom ma napadajú ešte České Budějovice, no nie som si istý, ako to tam teraz vyzerá. Žiaľ, tu u nás v Európe si nevyberieme. Za morom sa žije zo vstupného a z krásnych hál, u nás žiaľ iba z reklamy. Tvrdeniu o tom, že Slovensko je hokejovou krajinou, nikdy neuverím. Kto to vymýšľa?

Ešte lepšie info! Super, veľký dík sam81!

Na ten náš hokej si dávam tiež majzla. Spomínam na pár rokov dozadu, kedy bol pri zápase Martina s Nitrou bodnutý fanúšik, neviem kde to bolo a kto koho bodol, no pamätám len na túto - pri všetkom, čo vidíme inde - strašnú správu. Vlani pri jednom domácom zápase Bostonu jedna fanynka zdemolovala dámske WC v Garden, a spacifikovaná bola do pár desiatok hodín. U nás by som tomu nikdy neuveril. Na žilinský zimák si človek pokojne môže zobrať do vaku čokoľvek, pohodlne prejde. Pred treťou tretinou SBS-kára človek pred vstupom do arény neuvidí - vlastne uvidí, no vstup je už grátis. V Nitre to myslím funguje rovnako, ale tam som posledné dva roky na hokeji nebol. Nikdy nezadudnem na jeden prípravný zápas Žiliny pred pár rokmi, kedy sa občas aj zabúdalo, že fajčiť priamo na tribúnach (a napr. schovaný hore na tom malom voľnom priestore, napr. za sektorom D v oblúku - Žilinčania, určite viete, o čom píšem) je už zakázané. V prvej lige to bolo úplne bežné hocikde na svetle, nikomu to nevadilo, a nebolo to ešte tak dávno. Slovenská realita komunistických štadiónov, v ktorých vo väčšine prípadov ešte zostali aj bývalé prístupy, je katastrofálna. Vieme, ktoré dva kluby by mohli mať vo veciach ten toľko potrebný profesionálny poriadok, menovať ich snáď ani netreba.

Kemp je tento rok rozdelený na tri tréningové jednotky, ktoré zostanú pohromade minimálne dnes a podľa mňa i zajtra. Prvá skupina, v ktorej je hlavné gro základnej zostavy pre budúci roční, dne trénuje skoro ráno a iba pol hodinu, aby mohla neskôr odcestovať na pohreb Gallanta. Ostatné dve skupiny, v ktorých sú zväčša mladí hráči, ATO a PTO, trénujú štandardne hodinu a štvrť pod vedením koučov z AHL. Za daných okolností je vhodné spomenúť lanský tréningový kemp, v ktorom plnil rolu dobrovoľného pozorovateľa Ken Hitchcock. Minimálne dnes by sa teda veru hodil.

Čo sa týka kempu - pozor, aby neunikal zmysel celej prípravy. Američania a Kanaďania žiadne presné termíny na tieto veci nemajú (alebo ich nevydávajú v knihách, ako Európania), no s prihliadnutím na najmä ruský slovník výuky ide o tzv. imunomotoriku. Píšem to sem už x-tý krát - cieľom kempu je vyskúšať čokoľvek, čo si kouči zaumenia, a využiť na to okrem iných aj hráčov na ATO a PTO (Amateur Try Out, Professional Try Out). Báza imunomotorických cvičení funguje tak, že v počiatočných fázach prípravy je dôležité, aby tí najlepší hráči dokázali nabrať sebavedomie. Nenaberú ho samozrejme tak, že hneď v prvý oficiálny deň po trojmesačných prázdninách bude Datsyuk s Zetterbergom bezhlavo útočiť do obranného valu tvrdého Stuarta a Ericssona. Naberú ho tak, že v postupných fázach kempu sa do malých zápasov o troch tímoch (Team Howe, Delvecchio, Lindsay) zapoja všetci hráči, aj tí, ktorých úloha v kempe je vopred jasná. Za posledných 4-5 rokov sa len v jednom prípade stalo, že hráč, ktorý prišiel do kempu v prvom rade kvôli týmto "povinnostiam", nakoniec dostal aj zmluvu od Red Wings, pretože ich nebývalo zaujal. Bol ním Trevor Parkes, tuším vlani alebo v roku 2009. Čudovať sa nad zložením kempu nie je na mieste. Je tam 66 hráčov a milión možností, ktoré treba odskúšať. Na rovnakej báze šiel v minulosti do kempu Oilers Miroslav Lažo - celé Slovensko sa čudovalo, ako si môže Lažo zahrať v jeho veku a jeho forme NHL, no už pred jeho príchodom do zámoria bolo isté, že ide v prvom rade o to, aby uľahčil prípravu ostatným hráčom. Záverom teda porovnám slovenské pomery, v ktorých hokejisti po dvojtýždňovej dovolenke behajú dva mesiace po Tatrách a na ten hokej sa počas sezóny nedá pozerať. V NHL stačia hráčom dvojtýždňové dobrovoľné korčuľovanie a 3-5 dní bohatého kempu, a sú označovaní za profesionálov....

coffey: fantázia, veľká vďaka za ten link!!! už aj mám nahodenú záložku v hornej lište.

Fúha, návrat Erikssona by som už nečakal. Len nech to vyjde!

Tipovať nebudem. Znova len napíšem vysnívané semifinále Detroit vs. Anaheim a Montreal vs. Toronto. Odmalička som sníval o tom, že sa jedného dňa dožijem finále Stanley Cupu medzi Torontom a Detroitom, a ak sa o rok naozaj podarí zrealizovať presun Wings na Východ, nádeje sa zrejme na dlho stratia. Takže o vysnívanom finále na tento rok mám jasno. Kto by to mal byť objektívne a kvalitatívne, sa tipovať neodvažujem.

Vlani vyhrali oba prípraváky Tučniaci, aj s odporným kolenom tuším Orpika na Franzena v prvom zápase v novej hale. Hádam to tento rok bude vyzerať trošku lepšie - veľmi ma teší, že Detroit v posledných dvoch či možno už aj troch rokoch pozmenil tradície a záver svojho hutovania na nový ročník už nehráva proti Torontu, ale práve proti Pens. Len nech to vydrží čo najdlhšie!

Naposledy k ruskej tragédii - sľubujem, že už to sem viac nebudem ťahať a stále sa v tom vŕtať. Až v posledných dňoch sa stali populárne niektoré články novinára Chucka Pleinessa, v ktorých písal a zhováral sa s gólmano Joey MacDonaldom. Práve Jaroslavl bol jeho letnou istotou, čo sa však zmenilo po tom, ako Holland vzal svoje slová späť a podpísal s ním zmluvu. Možno neetické uvažovanie a predstavovanie, no každopádne som osobne rád, že zostal za morom a v organizácii, v ktorej je mimoriadne obľúbený.

Tréningový kemp Red Wings začína oficiálne zajtra, no podľa info z arény v Traverse City sa jeho začiatok posunie na netradične skoršiu hodinu (oficiálne začína o siedmej ráno miestneho času, čo je o 13:00 v našich podmienkach). Je to i preto, že celé mužstvo a vedenie pocestuje večer na pohreb Brada McCrimmona. Dnes sa inak začali kondičné testy, všetko oficiálne až zajtra. Tento rok by mala byť na mieste aj malá zmena, ktorá však v linku uverejnenom posledne ešte nefiguruje - tradičný zápas všetkých hráčov Red and White game sa tentokrát nebude hrať vo štvrtý deň kempu, ale až 27. septembra, deň pred prípravným duelom s Chicagom.

Podrobnosti o tejto zmluve by si mal nájsť na stránke capgeek.com. Každopádne, u týchto a podobných kontraktoch išlo v prvom rade o etiku - verí niekto tomu, že legenda ako Chris Pronger sa po všetkom, čo ho v kariére postretlo (nielen veľké víťazstvá, ale i rada zranení a problémov), bude v NHL preháňať v nejakých 42 rokoch s platom o niekoľko tisíc USD. Mal by to on, alebo trébars Luongo, Hossa, Kowalchuk či Savard za potreby? Tieto kontrakty sa stali výsmechom voči zvyšku ligy a je dobré, že dnes sa už takto postavené podpisovať nemôžu (aj keď je tam rozdiel možno len v niekoľkých málo percentách). Každopádne - záleží to len na tom, na ktorej strane človek stojí. Osobne sa na ne dívam z pohľadu, ktorý ľuďom tlačí do hlavy (a veľmi úspešne - "tlačenie do hlavy" je zlý, ba až urážlivý termín) súčasný GM Toronta Brian Burke. Ten vedel predpovedať všetko ešte v dobe, keď nikto nedokázal odhadnúť, ako bude fungovať platový strop a ako sa bude dať obchádzať. Abych to uzavrel: Luongov (a ďalšie spomínané zmluvy) sú malým zločinom a podvodom voči zvyšku ligy, a veľkým a neoprávneným zvýhodnením klubu (v tomto prípade Canucks). Abych bol maximálne objektívny, nutno pripomenúť, že podobné zmluvy majú aj Franzen (i napriek tomu, že na žiadne superhviezdne zárobky si nikdy nepríde) a Zetterberg. Títo dvaja hráči a s nimi ešte jeden (stále si neviem spomenúť, ktorý to bol), boli však v dobe, kedy Kowalchuk podpísal svoju chorú zmluvu na viac ako 100 miliónov USD, vedením ligy oficiálne omilostení a ich zmluvy boli vyhlásené (aj keď tesne a krehko) za tie, ktoré strop neobchádzajú.

Vyhlásenia manažéra (manažérov) Flames osobne príliš neberiem vážne. Ďalší zlatý príklad - najskôr poslali preč Olliho Jokinena, pekne ho popri tom pozhadzovali, a za necelý pol rok ho výmenou a za veľkej slávy získali späť a sami si nakydali do úst a tým pádom protirečili.

Program finálnej fázy prvej časti prípravy Red Wings (17. až 20. september), ako aj podrobnosti a štatistiky z predošlých 4 kempov:

http://pointstreak.com/prostats/leagueschedule.html?leagueid=505&seasonid=7680

Podrobnosti a štatistiky zo 14. ročníka turnaja nádejí v Traverse City (v ponuke sú aj predošlé 4):

http://pointstreak.com/prostats/leagueschedule.html?leagueid=505&seasonid=7679

Ešte späť... číslo 1, ktoré nosil väčšinu kariéry Stefan Liv, vyradia v tíme HV 71.

Áno, vlastne aj Pálffy v Skalici, na neho som zabudol.

Pocta pre troch niekdajších členov organizácie Detroit Red Wings, ktorí zahynuli pri nešťastí v Rusku. (McCrimmon, Salei, Liv)

http://detroitredwings.blog.cz/1109/posledne-zbohom-aj-trom-cervenym-kridlam

Brad McCrimmon si odkrútil svoj posledný súťažný zápas práve v drese Red Wings. Ruslan Salei, zrejme najlepší hokejista, akého samostatné Bielorusko vychovalo, detto. Liv je zas akýsi "slovenský Cíger, český Dopita alebo fínsky Nummelin" - skrátka široko-ďaleko najlepší doma, mimo NHL.

+ foto trojice spojená so štyrmi hrdinami zo stredu Európy, všichni v dresu Jaroslavle.

NIKDY nebudete zapomenuti!

Mali by sme sa skôr tešiť, že takýto hráč sa vracia späť do našej súťaže! Znova je tu dôvod zájsť na zápas Slovana.

kelly2502: Prosím ťa - teda skôr odporúčam - prestaň o sebe vypisovať takéto citlivé informácie, aby si to jedného dňa náhodou nemusel ľutovať. Všimol som si, že z 90 % píšeš len o sebe, stále o sebe a stále dookola. Na čo je to dobré? Akurát zaberáš len hlbšie a hlbšie a ľudí to stále viac a viac odradzuje. Pens ti radí dobre - ak chceš, založ si tu vlastnú diskusnú tému a tam všetky tieto nálady vylievaj. Každý z nás má predsa problémy. Keby sme ich nemali, tak sa sem denne neprihlasujeme a nič sem zrejme ani nepíšeme - a to mi ver. Čo by ti asi povedala mamina, keby vedela, čo sem vypisuješ? Myslím si, že by nadšená nebola. Naozaj sem neťahaj svoje osobné problémy, robí to len zlo. Hlavne žiadne pesimistické predstavy - do 18-tich by si mal predsa počúvať, no a potom môžeš robiť, čo sa ti len zažiada. Len pokoj - ak budeš písať na hokejovú fórum niečo, čo s ním nemá takmer nič spoločné, nenájdeš odpovede a ani pomoc.

...............................................

A teraz čo som chcel... Tragédia v Rusku je niečo nepredstaviteľne strašného. Myslím si, že nikto z nás nič takého ešte nezažil - veď vlastne v hokeji sa nič takého ešte nikdy nestalo. Nemáme to s čím porovnávať, nevieme si to predstaviť, a najmä nevieme, čo to spraví v budúcnosti. Z pohľadu fanúšikov si zrejme ani len nevieme predstaviť, čo musia teraz prežívať priaznivci Jarosľavlu (o rodinách, blízkych atď sa ani nezmieňujem - to je predsa každému jasné, neradno sa tom pitvať). Jedna z prvých vecí, ktorá ma pri správe o páde lietadla napadla, bolo predstavenie si celej situácie na báze obľúbeného tímu, ku ktorému človek vzhliada 15 rokov a vlastne celý svoj život. Tá predstava ma až desí. Nikto si tieto veci v hokejovom svete nikdy nepripúšťal, lieta sa desiatky rokov a nič takéhoto sa nikdy nestalo. Zrejme aj prezident IIHF Fasel má kus pravdy v tom, keď naznačil, že toto čisté pole bolo do značnej miery vzácne. Stále dookola myslím na to, ako Red Wings v polovici augusta predstavili nové lietadlo s novými funkciami, ktoré doteraz ešte nepoužívali (http://video.redwings.nhl.com/videocenter/console?catid=883&id=121800). Keď si už človek spomenie na dva roky dozadu, kedy sa nemohlo odletieť z letiska v St.Louis, bo silná búrka naň naliala veľa bahna a blata, a uvažovalo sa o tom, či sa o to pokúsiť, či to nechať tak, či počkať a či nakoniec prenocovať na mieste ešte jednu noc (čo sa aj napokon zrealizovalo), je mu až zle. Myslím si, že tento druh strachu v tomto športe ešte dosiaľ nikdy nebol. A dnešnou tragédiou sa to všetko zmení. Ak sa niečo stalo raz, stať sa to môže znova, komukoľvek a kdekoľvek. Len si predstaviť tých kolegov hokejistov, ktorí v jeden deň počuli o tragédii svojich kamarátov z Lokomotivu a v ďalšie dni už pomaličky budú nastupovať do svojho lietadla, tak ako vždy. Ako vždy... ? Nepochybujem o tom, že ten strach bude mať od dnešného dňa úplne iný a dehonestujúco väčší rozmer. Dúfam, že sa ničoho podobného už nikdy nedožijeme.

Snáď sa toto strašné leto už naozaj skončí. Zrejme najhorší deň v histórii ľadového hokeja, a to, čo si nikto nikdy ani len nepripúšťal, sa zrazu stalo skutočnosťou a bude mať dehonestujúci vplyv na budúcnosť. Musí to byť desivé aj pre fanúšikov Jaroslavľu, ktorým sa z minúty na minútu zmenil celý hokejový život. Je to obrovská tragédia. Osobne by som chcel tento deň vymazať z pamäti a celkom naň zabudnúť. Len pokoj, rozvahu a silu pre pozostalých. "Opatrujta sa. Dávajte pozor na svojich blízkych i na ľudí okolo Vás," povedal počas prvého prerušeného zápasu prezident KHL Medvedev. R.I.P.

Názor jedného diskutujúceho z nemenovaného českého fóra... každý nech si ho vyloží, ako uzná za vhodné... "Na tomto případu si můžeme uvědomit, jak jsme většinou ke zprávám o neštěstích už otrlí. Když někde spadne letadlo z 250 lidmi, tak to s námi ani nehne - nikoho jsme neznali, tak proč se více zaobírat nějakými statistikami. Když je ale na palubě 40 hokejových hvězd, a tři z nich jsou od nás, tak je to na vyhlášení státního smutku. Já myslím, že válečné konflikty ve světě skončí, až bude jakékoliv letecké neštěstí kdekoliv ve světě bolet všechny lidi alespoň z poloviny podobně, jako rodiny pozůstalých. Dnes si lidského života (kromě životů svých blízkých) příliš nevážíme."