Legendy NHL: Paul Coffey

V NHL odohral dvadsať sezón, obliekal dresy deviatich klubov a v roku 2004 sa stal členom Siene slávy v Toronte. Dnes sa pozrieme na profil legendy NHL, bývalého kanadského obrancu Paula Coffeyho.

Celým menom Paul Dougles Coffey sa narodil 1. júna 1961 v Yorku, teda v meste, ktoré je od roku 1998 súčasťou Toronta. Coffey navštevoval miestnu hokejovú akadémiu vo Westone a pred vstupom do NHL odohral tri sezóny v OHL(Kingston Canadiens, Sault Ste. Marie Greyhounds) a OHA(Kitchener Rangers).

V roku 1980 bol draftovaný Edmontonom z celkového šiesteho miesta. Ešte v tom roku zažil svoj debut v NHL. Prelomová sezóna bola hneď tá druhá, v ktorej odohral 80 zápasov a zaznamenal 89 bodov. V sezóne 1983/84 sa s Oilers dočkal prvého Stanley Cupu a stal sa iba druhým obrancom v histórii NHL, ktorému sa v jednej sezóne podarilo vsietiť 40 gólov. S Edmontonom získal celkovo tri Stanley Cupy(1984,1985,1987) a počas svojho pôsobenia v tíme sa dočkal zisku dvoch James Norris Memorial Trophy, ceny určenej pre najlepšieho obrancu sezóny.

V play-off 1985 zaznamenal rekordných 37 bodov za 12 gólov a 25 asistencií. Svoju individuálne najúspešnejšiu sezónu zažil v ročníku 1985/86, v ktorom odohral 79 stretnutí a strelil 48 gólov a zaznamenal spolu skvelých 138 bodov. 48 gólov Paula Coffeyho v jednej sezóne je doteraz platný rekord v počte strelených gólov obrancom. Na prekonanie Orrovho rekordu v počte bodov mu chýbal len jeden bod.

Po zisku tretieho Stanley Cupu sa pre zlé vzťahy s trénerom a generálnym manažérom Glenom Satherom rozhodol ukončiť pôsobenie v Edmontone a v roku 1987 bol vymenený do Pittsburghu. V drese Penguins odohral štyri a pol sezóny a v roku 1991 získal svoj štvrtý Stanley Cup. 22. decembra 1990 sa stal druhým obrancom v histórii, ktorý zaznamenal 1000 bodov, pričom ich dosiahol v rekordných 770 zápasoch.

Počas roku 1992 bol vymenený do Los Angeles, kde sa znovu stretol s Wayne Gretzkym a Jari Kurrim. Na úspešne ťaženia z čias Edmontonu však táto trojica nenadviazala. Väčšia šanca na zisk piateho Stanely Cupu prišla až počas účinkovania v Detroite, kde odohral štyri a pol sezóny a opäť sa mu začalo dariť aj bodovo. V sezóne 1994/95 zaznamenal 58 bodov a v play-off sa s Red Wings dostal až do finále Stanley Cupu. Ďalší Stanley Cup však nezískal(Detroit prekvapujúco nestačil na New Jersey), no v skrátenej sezóne sa stal najlepším obrancom a tretíkrát získal James Norris Trophy.

Ďalší konflikt s trénerom ho stal piaty prsteň za zisk Stanley Cupu. Na začiatku sezóny 1996/97 bol vymenený do Hartfordu a počas sezóny bol vymenený ešte raz, tentokrát do Philadelphie. Práve s Flyers sa dostal v roku 1997 do finále Stanley Cupu, v ktorom jeho tím stroskotal na Detroite. Coffey mal najväčšiu zásluhu na tom, že sa Flyers dostali až tak ďaleko. Vo finále ho však tréner Detroitu Scotty Bowman dokázal zneutralizovať, v druhom zápase utrpel otras mozgu, a Red Wings pohodlne dokráčali k zisku strieborného poháru.

Ďalšia sezóna priniesla veľmi krátke pôsobenie v drese Blackhawks. Po odohraní 10 zápasov bol vymenený do Caroliny, kde odohral sezónu a pol. Kariéru ukončil v dres Bostonu Bruins. Počas svojej poslednej sezóny prišiel o svoje líderstvo v bodovaní medzi obrancami a v historických štatistikách mu tak patrí druhé miesto za Rayom Bourqueom. Coffey ukončil kariéru v roku 2000 s 396 gólmi, 1135 asistenciami a 1531 bodmi.

V roku 2005 vyvesili v Edmontone na jeho pamiatku číslo 7 pod strop miestnej haly. To už bol rok členom Siene slávy v Toronte a v roku 2007 bol ešte uvedený do Siene Slávy Pittsburghu Penguins. Počas svojej kariéry nastúpil v 14 Zápasoch hviezd. Podľa prestížneho magazínu The Hockey News je Coffey 28. najlepším hokejistom histórie.

Coffey, ktorý bol v NHL známy aj tým, že mal korčule o dve čísla menšie ako potreboval a na jednu potreboval dve šnúrky, žije so svojou manželkou a tromi deťmi. V súčasnosti sa venuje podnikaniu.