Už v stredu nám začne v kanadsko-americkej NHL play-off, čo je asi to najvzrušujúcejšie obdobie pre hokejového fanúšika. Obdobie, kedy nám tento šport prinesie radosť či smútok, no najmä nových alebo staronových hrdinov, ktorí prinesú do svojho mesta trofej, po ktorej túži každý hokejista. Osud si nevyberá medzi ľuďmi podľa toho, čo robia alebo ako žijú a vie to v živote človeka poriadne skomplikovať.
V novej rubrike, ktorá nesie názov „hrdinovia mimo ľadu“, vám prinesieme v priebehu nasledujúcich týždňov osudy hráčov, ktorým choroba skomplikovala život, kariéru, no oni sa jej nepoddali a statočne s ňou bojujú či bojovali.
V prvej časti sa pozrieme na hráča, ktorý ako posledný vyhral Masterton Trophy, trofej, ktorá je udeľovaná za oddanosť hokeju. Je ním brankár Minnesoty Wild Josh Harding.
Harding sa narodil v roku 1984 v meste Regina z provincie Saskatchewan. Draftovaný bol „divochmi“ v roku 2002 z celkového 38. miesta a celú svoju kariéru strávil v tejto organizácii. V jeho juniorských časoch v roku 2002 získal cenu pre najlepšieho hráča WHL, keď chytával za tím Brandon Wheat, neskôr ho Minnesota poslala na farmu do Houstonu, kde v sezóne 2005/2006 bol zvolený do Zápasu hviezd AHL.
Do prvého tímu Wild prišiel v roku 2006, kedy 4. apríla debutoval v zápase proti St.Louis a pripísal si víťazstvo 5:4 po samostatných nájazdoch. Zaujímavé je, že v prvých dvoch tretinách inkasoval zo 17 striel štyri góly.
V nasledujúcich sezónach sa z neho stala pre Wild spoľahlivá brankárska dvojka, ktorá kryla chrbát Niklasovi Bäckströmovi. V sezóne 2011/12 vyšiel z jeho tieňa a do bránky Minnesoty sa v základnej časti postavil v 34 zápasoch, pričom si pripísal 91,7% úspešnosť zásahov a priemer 2,62 gólu na zápas. Vedenie klubu s ním bolo v tej dobe nadmieru spokojné a to viedlo k predĺženiu zmluvy o tri roky (koniec sezóny 2015) v hodnote 1,9 milióna amerických dolárov.
V septembri 2012 nastal v živote Josha Hardinga obrovský zlom, lekári mu totiž zistili roztrúsenú sklerózu. Táto choroba napáda nervové bunky v mozgu a ničí ich, čo spôsobuje postupné roztrieštené videnie, stratu stability a koordinácie či poškodenie reči.
Harding tajil svoju chorobu dva mesiace pred spoluhráčmi a novinármi. Po dvoch mesiacoch usporiadal tlačovú konferenciu, kde vyhlásil, aby ho fanúšikovia neľutovali. Jeho najväčšími snami sú poraziť chorobu, stať sa jednotkou Wild a doviesť túto organizáciu k zisku pohára Lorda Stanleyho: „Chcem, aby sa stal z toho príbeh, o ktorom povieme, že mal šťastný koniec.“
Je zaujímavé, že Harding má v tejto sezóne medzi brankármi najlepšiu štatistiku v percentuálnej úspešnosti zásahov, a to 93,3 % v 29 odchytaných zápasoch. Človek s obrovským ,,Č“, aj tak by sa dal pomenovať Josh Harding. Nielenže podáva skvelé výkony v NHL a popritom bojuje s chorobou, ktorá môže skončiť až smrťou, ale pomáha aj iným ľudom s rovnakou diagnózou.
Harding založil charitatívnu organizáciu Hardings Hope, ktorá má na starosti zháňanie peňazí a výskum tejto choroby, popritom Harding prednáša na seminároch pre verejnosť, aby sa o tejto chorobe dozvedela čo najviac.
„Chcem, aby sa ľudia s roztrúsenou sklerózou nemuseli rozhodovať, či si v ten deň kúpia jedlo alebo lieky,“ vyhlásil Harding, keď zistil, ako je choroba finančne náročná. Týmto spôsobom sa snaží pomáhať aj ostatným ľudom.
Harding sa v bránke Wild naposledy objavil ešte v decembri 2013, od tej doby podstupuje liečebnú kúru. Svojich fanúšikov upokojil a zdôraznil, že momentálne sa o žiadne zhoršenie nejedná, len sa necíti dostatočne dobre. Dúfajme, že tento príbeh človeka, ktorý aj napriek svojej chorobe pomáha iným a popritom podáva v sezóne skvelé výkony, dopadne dobre. Josh, veľa zdravia!
Zdroj: Informácie z článku Billa Meltzera