Najlepší hokejisti od A po Z – Scott Niedermayer

Cam Neely, Bernie Nicholls a Joe Nieuwendyk. Sú to vynikajúci hokejisti, ktorých priezvisko sa začína na písmeno N. Je však ešte jeden hráč, ktorý bol od nich lepší – Scott Niedermayer.

N – Scott Niedermayer

Okrem víťaza ešte aspoň traja ďalší hokejisti s priezviskami začínajúcimi sa písmenom N stoja za zmienku. Cam Neely je členom Hokejovej siene slávy so štatútom hráča s 50 gólmi v 50 zápasoch. Podarilo sa mu to len v 49 zápasoch, no ide o neoficiálny záznam, keďže to bol až 66. zápas tímu v sezóne a hráč ich niekoľko pre zranenie vynechal. Ako prezident Bostonu Bruins dosiahol na Stanley Cup, čo sa mu ako hráčovi nepodarilo.

Bernie Nicholls odohral v NHL 1127 zápasov a získal v nich viac ako slušných 1209 bodov, no na Stanley Cup a ani na individuálnu trofej nesiahol. Trikrát si zahral v Zápase hviezd. Napriek tomu je len jedným z ôsmich hráčov v histórii NHL, ktorým sa podarilo nastrieľať v sezóne 70 gólov a jedným z piatich, ktorí dosiahli aspoň 150-bodovú sezónu.

Na druhé miesto sme po naozaj veľmi, veľmi ťažkom rozhodovaní umiestnili legendárneho člena Hokejovej siene slávy, Joea Nieuwendyka, ktorý dokázal vyhrať tri Stanley Cupy s troma rôznymi klubmi. V NHL sa to podarilo len deviatim ďalším hráčom. Okrem toho odohral v lige 1257 zápasov a nazbieral 1126 bodov. Získal Calder Memorial Trophy, Conn Smythe Trophy a King Clancy Memorial Trophy. Okrem toho má zlatú medailu z olympijských hier.

Na prvom mieste skončil obranca Scott Niedermayer, člen Hokejovej siene slávy od roku 2013 s 1263 odohranými zápasmi. Hráč v nich získal 740 bodov, 4-krát siahol na Stanley Cup, vyhral Conn Smythe Trophy i James Norris Trophy. Okrem toho je členom Triple Gold Clubu, čo značí víťazstvo v Stanley Cupe, na Majstrovstvách sveta aj Olympijských hrách. Vyhral taktiež Svetový pohár, Memorial Cup a Juniorské majstrovstvá sveta. Niedermayer je tak jediným hráčom na svete, ktorý vyhral všetky hlavné medzinárodné a zámorské turnaje.

Úspešná kariéra už od „juniorky"

Hráč bol narodený v Edmontone, no detstvo prežil v Britskej Kolumbii. Jeho otec bol doktorom a jeho mama učiteľkou. Má mladšieho brata Roba, s ktorým vyhral v Anaheime Stanley Cup. Tri roky juniorskej kariéry strávil v tíme Kamloops Blazers, v drese ktorých dosiahol v 156 zápasoch 190 bodov, čo je na obrancu viac ako dobrá vizitka. Hneď v prvej sezóne doviedol svoj tím k titulu vo WHL. Nasledujúcu sezónu získal prestížne juniorské hráčske ocenenie CHL Scholastic Player of the Year, ktoré sa udeľuje hráčovi s vynikajúcimi výsledkami na univerzite a zároveň nemenej dobrými športovými výkonmi (posledné dva roky vyhral trofej Connor McDavid, pozn. red.).

Nečudo, že v drafte v roku 1991 bol vybraný už z tretieho miesta a siahli po ňom „diabli" z New Jersey. Tím mu dal hneď šancu v prvom tíme a aj keď v prvých piatich zápasoch sezóny sedel na tribúne, debut zažil 16. októbra 1991 proti rivalovi z New Yorku Rangers. Predtým, ako bol poslaný späť do juniorského tímu, odohral za Devils štyri zápasy so ziskom jednej asistencie. Blazers opäť doviedol k titulu v lige a napokon aj k víťazstvu v Memorial Cupe. Vo finále nazbieral v piatich zápasoch seden bodov a dostal trofej pre najužitočnejšieho hráča turnaja, Stafford Smythe Memorial Trophy.

Nasledujúcu sezónu už odohral celú v prvom tíme NHL a svoj prvý gól dal 8. novembra 1992 do siete San Jose. V 80 zápasoch ročníka nazbieral 40 bodov a bol zvolený do All-Star tímu nováčikov.

Výkonnosť hráča sa zlepšovala a bola hlavným dôvodom úspechov New Jersey. V sezóne 1993/1994 dosiahli finále konferencie a v ďalšej sezóne samotné finále prvýkrát v histórii klubu. Aj Niedermayerova dobrá hra a 11 bodov v 20 zápasoch play-off pomohli New Jersey k absolútnemu víťazstvu a prvému Stanley Cupu pre tím a aj hráča samotného. Nasledujúca sezóna bola však pre New Jersey sklamaním, keď sa ako obhajca titulu neprebojoval ani do play-off (to sa doteraz stalo v NHL spolu len 5-krát, naposledy v ostatnej sezóne Los Angeles, pozn. red.). Individuálne najlepšiu sezónu v drese Devils zažil Scott v sezóne 1997/98, keď nazbieral 57 bodov.

Naťahovanie sa o zmluvách a ďalšie trofeje

Po tejto sezóne odmietol ponuku Devils na novú zmluvu so zárobkom 3,25 milióna ročne a prvý mesiac sezóny odohral v tíme Utah Grizzlies v IHL, pokiaľ sa nakoniec nedohodol na novej zmluve so svojím zamestnávateľom v NHL. Platové podmienky neboli zverejnené. Lou Lamoriello vtedy povedal: „ Je to na viac ako jeden rok. Je to ´diabol´ a nikam nejde, sme radi, že sa všetko vyriešilo.“

V ďalšej sezóne došlo ku škaredému momentu hráčovej kariéry. Po tom, čo ho Peter Worell udrel lakťom do hlavy, oplácal seknutím hokejkou po hlave protivníka, ktorý vynechal pre otras mozgu šesť zápasov. Niedermayer bol suspendovaný na deväť zápasov základnej časti a jeden zápas play-off. Po návrate pomohol svojmu tímu k výhre druhého Stanley Cupu, keď vo finále v šiestich zápasoch New Jersey porazilo Dallas Stars. Počas svojho dňa so Stanley Cupom vznikla legendárna fotka, keď hráč vyšiel na horu Fisher Peak nad svojím rodným mestom Cranbrook.

foto: hockey-madness.blogspot.com

V nasledujúcej sezóne opäť došlo k naťahovačkám o novej zmluve. Po tom, čo hráč vynechal približne dva mesiace, sa konečne dohodol s tímom na 4-ročnej zmluve na 16 miliónov dolárov. V sérii proti Torontu skončil po údere lakťom od Tia Domiho v bezvedomí. Domi sa za to ospravedlnil slovami, že išlo o hlúpu reakciu, no bol suspendovaný do konca play-off. Niedermayer neskôr priznal, že sa mu Domi vyhrážal už skôr. New Jersey sa vtedy dostalo až do finále, kde však podľahlo Coloradu.

Nasledujúcu sezónu sa dostalo New Jersey opäť do finále a tam sa Scott postavil svojmu bratovi Robovi v sérii proti Anaheimu. Ich matka sa pred sériou vyjadrila, že drží palce Robovi, keďže Scott sa tešil z pohára už dvakrát. No nádeje brata aj mami zmaril Scott dvoma asistenciami v siedmom zápase a pripísal si tretí triumf.

V nasledujúcej sezóne „diablom" citeľne chýbali zranení Scott Stevens a Brian Rafalski, a tak kapitánske „C" a väčšia porcia minút padli na Niedermayera. Zaznamenal 20 plusových bodov a bol hlavným dôvodom rekordu New Jersey v modernej ére NHL len so 169 inkasovanými gólmi. Tešil sa aj zo svojej prvej a jedinej James Norris Trophy pre najlepšieho obrancu sezóny. Po nej sa opäť nedokázal dohodnúť s tímom na novej zmluve, a tak opäť došlo k naťahovaniu, ktoré viedlo až k arbitrážnemu súdu. Niedermayer požadoval 5-ročnú zmluvu na 45 miliónov, súd rozhodol o jednom roku na 7 miliónov. Bola to najväčšia suma, akú arbitráž uznala hráčovi. Pre následnú výluku však k naplneniu zmluvy nedošlo, a tak hráč musel vybavovať ďalšiu.

Nový tím

Po výluke kontaktovalo hráča až 14 tímov a Scott odmietol aj 5-ročný kontrakt so zárobkom 7,8 milióna ročne, čo bola najvyššia možná ročná suma, ktorú podľa novej dohody mohol tím dostať. Namiesto toho smerovali jeho kroky do Anaheimu za bratom Robom. Zvolil si menšiu, 4-ročnú zmluvu s priemerným zárobkom „len“ 6,75 milióna dolárov, aby mohol vyhrať pohár s bratom. Hneď v prvej sezóne nazbieral 63 bodov a dosiahol konferenčné finále, v ktorom však Ducks podľahli Edmontonu.

V ďalšej sezóne vo formácii s Chrisom Prongerom pomohol tímu k zisku najviac výhier a bodov v histórii. Obaja boli v nominácii na James Norris Trophy, no prehrali s Nicklasom Lidströmom. V tejto sezóne dosiahol Scott svoju bodovo najúspešnejšiu sezónu, keď nazbieral 69 bodov. Tím sa postupne prepracoval až do finále a tam porazil dovtedy rovnako suverénnu Ottawu Senators v piatich zápasoch. Scott ako kapitán zodvihol pohár nad hlavu pred vlastným publikom prvý, no za ním nasledoval jeho brat. „Nikdy naozaj nesnívate o tom, že pohár prenecháte svojmu mladšiemu bratovi. To, že sa to udialo, je určite najväčším okamihom mojej kariéry,“ povedal po zápase.

Po svojom štvrtom pohári rozmýšľal obranca nad ukončením kariéry, no napokon sa v decembri vrátil na ľad. Za kapitána bol medzitým zvolený Pronger. Po vypadnutí v prvom kole sa opäť spomínalo ukončenie kariéry, no hráč sa vrátil do kolotoča NHL a Anaheim mu vrátil aj kapitánske „C". 22. júna 2010 však definitívne ukončil kariéru, potom pôsobil na pozícii konzultanta generálneho manažéra a neskôr na pozícii asistenta trénera Ducks.

V roku 2011 New Jersey Devils vyradili jeho dres s číslom 27 a v roku 2013 juniorský tím Kamloops Blazers jeho dres s číslom 28. S manželkou Lisou má štyroch synov – Logana, Jacksona, Joshuu a Lukea. Žije v Kalifornii, no s rodinou často navštevuje svoj rodný Cranbrook. S manželkou sa Scott venuje charitatívnym činnostiam v organizáciách ako Ronald McDonald House. S bratom Robom má v Cranbooku hokejovú školu. Je tiež environmentálnym aktivistom a vystupoval aj pre kanadskú WWF.