Magazín
Pred 20 rokmi skončila v Detroite veľká éra. O osem rokov neskôr ďalšia
19. júl sa v histórii slávneho tímu Detroit Red Wings spája s odchodmi dvoch klubových ikon – jedna sa pobrala inam, druhá ukončila kariéru.
Najskôr sa vrátime o 20 rokov späť, kedy tím Mighty Ducks of Anaheim podpísal zmluvu s voľným hráčom Sergejom Fiodorovom. Táto transakcie ukončila 13 sezón trvajúce úspešné obdobie ruskej legendy v „Hockeytowne“.
Príchod do Detroitu bol dramatický. Hoci už v tom čase Fiodorov patril medzi najlepších hráčov sveta, Red Wings si ho v roku 1989 vybrali až zo 74. miesta, pretože v tých časoch veľa hráčov zo Sovietskeho zväzu do NHL neprichádzalo. Jemu však život v Spojených štátoch amerických zaimponoval, učil sa angličtinu a čakal na svoj moment – ten prišiel v roku 1990 na Hrách dobrej vôle v americkom Portlande, počas ktorých ušiel z hotela a začalo jeho detroitské dobrodružstvo.
Fiodorov bol silou od prvej sezóny v tíme a všetko vyvrcholilo sformovaním tzv. ruskej päťky. Do momentu svojho odchodu odohral za Red Wings 908 zápasov, v ktorých strelil 400 gólov a nazbieral 954 bodov. Stal sa držiteľom Hartovej trofeje (ako prvý európsky odchovanec), Ceny Lestera B. Pearsona a to, že mu bola blízka aj defenzívna hra, dokumentovali dve Selkeho trofeje (ako jediný hráč histórie ju získal v roku, keď získal aj Hartovu trofej).
Rodák z Pskova bol jedným z dôvodov ukončenia dlhého čakania Red Wings na Stanleyho pohár. Tešil sa z neho v roku 1997, potom o rok neskôr a aj v roku 2002. Po odchode z Detroitu sa stal prvým Rusom s 1000 bodmi v NHL. V nej si zahral aj za Columbus a Washington. Celkovo nazbieral 1179 bodov (483+696) v 1248 dueloch a v roku 2015 bol uvedený do Hokejovej siene slávy.
O osem rokov po odchode Fiodorova oznámil koniec svojej kariéry brankár Chris Osgood. Síce do Siene slávy uvedený nikdy nebol, jeho stopa v histórii Red Wings má tiež legendárny nádych.
Populárny „Ozzie“ strávil v Detroite 14 z jeho 17 sezón v NHL. Jeho pôsobenie v organizácii začalo na drafte v roku 1991, na ktorom si ho tím vybral z celkového 54. miesta. V sezóne 1993/94 začal chytávať za Red Wings pravidelne a v tíme zotrval do leta 2001, kedy si ho na waiver drafte vybrali Islanders po tom, čo do Detroitu prišiel Dominik Hašek.
Rodák z Manitoby sa po troch sezónach strávených na Long Islande a v St. Louis vrátil do Detroitu a vydržal doň až do ukončenia svojej kariéry v roku 2011.
Osgood ukončil kariéru so 401 výhrami získanými v 744 zápasoch – so 60% podielom výhier je v histórii NHL štvrtý. V priemere inkasoval 2,49 gólu na zápas a dosiahol 90,5% úspešnosť zákrokov. S Detroitom sa tešil z troch Stanleyho pohárov, pričom ako jednotka ich získal v rokoch 1998 a 2008.
V kariére si zachytal aj v dvoch zápasoch hviezd (tretieho sa nezúčastnil pre zranenie) a dvakrát so svojimi partnermi (Mikeom Vernonom a Hašekom) zdieľal Jenningsovu trofej. V roku 1996 strelil v zápase proti Hartfordu gól.