Dlhšie som tu nebol a preto mi nedá trochu mojej reakcie na tohtoročné WJC 2019. Pred šampionátom bolo veľa rečí ohľadom tohto ročníka, že si ideme pre medaily a pod. Priznám sa aj ja som veril. Žiaľ som sa sklamal. Táto generácia mala na viac ako ukázali. V podstate nič. Z ďaleka to nebolo to, čo sa očakávalo a to hlavne po hernej stránke. Proste sklamali a to aj napriek tomu, že mali pripravenú lepšiu skupinu ako mali chlapci okolo Bodáka, Bučeka, Studeniča a spol. minulý rok. Oni v silnej skupine zdolali USA a v každom jednom zápase podali skutočne perfektné výkony, čo ocenili viaceré kanadské médiá a odborníci po šampionáte. Nedá mi spomenúť fakt, že ročník 99 sa vždy v našich diskusiách komentoval ako veľmi talentovaní. Žiaľ realita je iná a tak ako na šampionáte U18 tak aj na U20 skončili vždy o priečku nižšie ako ročník 98. Tiež mi nedá reagovať na Bokroša. Ja netvrdím, že on je príčinou úspechu, resp. neúspechu, a nechcem ho chváliť ani haniť, ale treba si uvedomiť, že nikto iný nechcel prebrať projekt U20 a to preto, lebo nikto nechcel ísť do jamy levovej. Bohužiaľ mal pravdu, že netreba preceňovať svoje sily pred šampionátom a treba veci brať skutočne reálne. My proste nemáme na to, aby sme si išli pre medailu. On to veľmi dobre vie, lebo ako jediný tréner má za sebou najviac účastí na šampionátoch. To len tzv. odborníci na internete nevidia. Príčin prečo je to tak je viacero, ale o tom snáď niekedy na budúce. A na záver si položím rečnícku otázku ? Čo nás čaká po týchto ročníkoch 98 a 99 ? Myslím si a to veľmi vážne, že to už bude boj o záchranu.
∧ skryť ∧