Keď o záchrane ľudského života rozhodli milimetre

22. marca 1989 sa hral zápas medzi Buffalom a St. Louis. Zápas to bol nudný, ale všetko zmenila situácia z 2. tretiny, pri ktorej rozhodli len 3 milimetre.

Veľa ľudí na Slovensku rok 1989 dosť ovplyvnil pádom totality. Tento rok však aj ovplyvnil NHL, ktorá zaviedla povinné nosenie ochranných golierov pre brankárov.

Hlavným dôvodom tohto rozhodnutia bol incident zo zápasu medzi St. Louis a Buffalom. Všetko to začalo protiútokom St. Louis, na konci ktorého Steve Tuttle a Uwe Krupp narazili do Clinta Malarchuka. Všetko vyzeralo v poriadku. V tom sa však objavili na ľade kvapky krvi. Noha Steva Tuttla sa pri náraze do Malarchuka nešťastne zdvihla a čepeľ korčule prerazila Malarchukovi krčnú tepnu. Clint Malarchuk okamžite odhodil vyrážačku a lapačku, zhodil masku a chytil si ranu s cieľom zastaviť krvácanie. „Myslím si, že som spravil najlepšiu vec, akú som v tej chvíli mohol spraviť. Niekde som počul, že ak Vám niekto pretrhne krčnú tepnu tak máte iba 3 minúty života. Tie tri minúty mi pripadali ako príprava na smrť. Vedel som, že na zápas sa pozerá aj moja matka a nechcel som, aby ma videla v priamom prenose zomierať“ povedal Malarchuk s odstupom času. Komentátori žiadali, aby kamera nesnímala pohľad na tohto brankára, ktorý si takto svoj prvý mesiac v novom pôsobisku rozhodne neprial. Kameraman však stále natáčal Clinta, ktorému sa z krku valil prúd krvi. Komentátori však neboli jediní, ktorí mali problémy s pohľadom na Malarchuka. V Buffalo Memorial Auditorium odpadli až 9 návštevníci tohto zápasu. V tom čase však už prišiel k nešťastníkovi bývalý armádny lekár a tréner Sabres Jim Pizzutelli, ktorý pôsobil aj počas vojny vo Vietname. „Pizza“, ako volali Pizzutelliho zastavil krvácanie z krku a držal Malarchuka pri živote pred príchodom doktorov.

Malarchuk bol celú dobu pri vedomí. Počas tých hrôzostrašných chvíľ počul vo svojej mysli nech odíde z ľadu. Nechcel zomrieť na klzisku. To však bez cudzej pomoci nebolo možné. Malarchuk už si uvedomoval, že smrť je blízko. Keď k nemu prišiel tréner Pizzutelli tak sa ho spýtal: „Budem žiť?“

Spolu s Pizzutellim sa dostal do šatne kde sa ho ujal doktor Peter James ho odviezol do Buffalskej Hlavnej Nemocnice. „Pustíte ma späť na tretiu tretinu?“ spýtal sa Malarchuk v sanitke, ktorá sa zaplnila smiechom. Akoby Malarchuk tušil, že jeho hokejová kariéra už bude čoskoro pokračovať.

Malarchuk bol operovaný v ten istý deň. Operácia trvala 90 minút a ranu mu zašili 300 stehmi a hneď nasledujúci deň bol prepustený z nemocnice. Ak by však Malarchuka Tuttlova korčuľa trafila krk o 3 milimetre vyššie, tak by Clint zomrel v priebehu 2 minút a nepomohla by mu už ani rýchla pomoc od Pizzutelliho.

Ale „Malarchuk story“ pokračovala. Už o 4 dni po incidente sa vrátil na klziská počas tréningu a o 3 mesiace neskôr naskočil do zápasu. Dokonca do zápasu play-off! „Doktori ma odhovárali. Chceli, aby som si odpočinul od hokeja až jeden rok, ale tade cesta nešla. Keď dlhšie odpočívate, tak potom aj cesta späť je ťažšia.“

Na Malarchukovi však táto hrôzostrašná udalosť zanechala aj následky. Trpel nespavosťou a hlbokými depresiami. Svoje problémy neskončili ani v nemocnici v St. Louis, do ktorej sa dostal po otrave alkoholom, keď zmiešal alkohol s liekmi, ktoré mal predpísané na žalúdočné problémy. Často požíval alkohol s drogami ho priviedli do Erie County Medical Center, ktorá sa špecializuje na psychické problémy. Neskôr Clint tieto činy oľutoval slovami: „Bola to moja najväčšia chyba v živote.“

Malarchuk bol varovaním pre brankárov, ktorí nevyužívali golier na krku. A práve toto sa stalo osudným pre Švéda Bengta Åkerbloma. Ten počas zápasu medzi tímami z Brynas a z Mory nemal toľko šťastia ako Malarchuk a po prerezaní tepny korčuľou Andreasa Olssona stratil veľa krvi a tak ani rýchly prevoz do nemocnice mu život nezachránil.

Dnes už 45-ročný bývalý hráč nikdy nebol svetovou extratriedou v hokeji. Asi jeho najväčší úspech prišiel rok pred „hrôzostrašnou nocou v Buffale“ V sezóne 1987/1988 totiž mal najviac shoutoutov v jednej sezóne (4). Vtedy ešte hájil farby Capitals. Po incidente odchytal ešte 3 sezóny, počas ktorých nastúpil 95 zápasov. Síce nikdy nebol fenoménom v bráne, ale v roku 2002 si ho podpísali „Panteri“ na post trénera brankárov, na ktorom zostal až doteraz – trénuje totiž gólmanov v Columbuse.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Pridať komentár