Pred 85 rokmi zanikol mestský rival Canadiens. Získal dva Stanleyho poháre

Pred 85 rokmi, 25. augusta 1938, prerušil tím Montreal Maroons svoje fungovanie pre finančné problémy. A hoci mal ambíciu sa po jednej sezóne do NHL vrátiť, nakoniec sa z prerušenia stal definitívny zánik mestského rivala Canadiens.

Maroons vznikli, aby oslovili anglofónne obyvateľstvo Quebecu, v ktorom si Canadiens získavali najväčšiu obľubu o frankofónnych ľudí. Dvakrát dokázali získať Stanleyho pohár, no ich existencia nebola bezproblémová a nakoniec v lige vydržali 14 sezón.

Klubovými farbami bola biela a gaštanovo hnedá, podľa ktorej sa tím aj pomenoval. Na drese Maroons sa vynímalo veľké „M“. Pripomeňme si ich pekne od začiatku.

NHL vznikla v roku 1917 a medzi zakladajúcimi členmi boli aj dva tímy z Montrealu – Canadiens a Wanderers. Oba tímy hrali v hale Montreal Arena, ktorá 2. januára 1918 vyhorela. Kým Canadiens si nový domov našli, Wanderers zanikli.

„Habs“ boli tímom, ktorý inklinoval k frankofónnej časti Montrealu a keďže chcela NHL osloviť aj anglofónnu časť, do roku 1922 vrcholil tlak na vznik nového klubu. V roku 1924 začala výstavba novej haly – Montreal Forum – a po dokončení sa stala prvou veľkou arénou v lige. Stala sa domovom nového tímu.

Canadiens mali proti druhému tímu v meste námietky, ale nakoniec sa zmierili s podielom na expanznom poplatku, ktorý v tých časom predstavoval 15 000 dolárov. Nakoniec boli majitelia tímu aj radi, keď im vznikol mestský rival.

Prezident nového montrealského tímu James Strachan sa snažil pomenovať tím ako Wanderers, no jeho snaha vyšla na zmar. Tím dlho nemal meno, no nakoniec sa médiám páčil názov Maroons, ktorý odzrkadľoval farbu dresov. Hoci tím si meno nikdy oficiálne neosvojil, bol ním známy počas svojej histórie.

Tá nebola dlhá, no o športových neúspechoch sa hovoriť nedalo. Možno tak v prvej sezóne, v ktorej neskúsený tím obsadil v konkurencii šiestich tímov predposledné miesto. V hale však nikdy nebola núdza o fanúšikov. Po posilnení tímu o hviezdnych hráčov ako Stewart, Siebert či Phillips, začali prichádzať aj úspechy na ľade.

Už v druhej sezóne v NHL sa tím zaradil medzi elitu. Kým Canadiens sa trápili a získali v 36 dueloch len 23 bodov, Maroons ich nazbierali 45 a po základnej časti skončili druhí za Ottawou. V play-off porazili v dvojzápasových sériách Pittsburgh Pirates i Senators. Ako ligový šampión postúpili do bojov o Stanleyho pohár.

Súperom montrealského klubu bol tím Victoria Cougars z WHL. V sérii na tri víťazné zápasy uspeli Maroons 3:1 na zápasy a tešili sa zo Stanleyho pohára ešte len v druhom roku svojej existencie. Hartovu trofej v tom roku získal Nels Stewart, ktorý vyhral kanadské bodovanie so 42 bodmi. Strelil aj najviac gólov – 34.

Leto po sezóne bolo pre Maroons veľké. Tím sa tešil z úspechov v návštevnosti i na ľade. Budúcnosť vyzerala sľubne. Od novej sezóny, v ktorej získaval Stanleyho pohár aicky víťaz NHL, hralo v lige desať tímov v dvoch divíziách. Oba tímy z Montrealu pritom začali zdieľať Montreal Forum.

V ročníku 1926/27 sa Canadiens zlepšili, a tak Montreal žil súbojom medzi svojimi dvoma klubmi. Maroons skončili v základnej časti tretí v Kanadskej divízii za mestským rivalom. Dva tímy sa stretli v dvojzápasovej sérii play-off, v ktorej uspeli „Habs“. Každý zápas sledovalo zhruba 11 000 fanúšikov v hale s kapacitou o tisíc divákov menšou.

V ďalšej sezóne oba kluby skončili na čele svojej divízie, pričom Canadiens skončili prví. V play-off na seba narazili v semifinále a Maroons sa tešili z úspešného revanšu. Vo finále však narazili na New York Rangers, ktorí uspeli v napínavej sérii 3:2 na zápasy.

Po finálovej účasti prišiel zlý ročník 1928/29, v ktorom Maroons nepostúpili do play-off a obsadili posledné miesto v Kanadskej divízii. O rok neskôr sa však spamätali a skončili vo svojej divízii prví. V play-off ich však už v prvom kole vyradil Boston.

Prvé kolo bolo konečnou aj o rok neskôr, keď ich vyradili Rangers. Maroons sa o čosi lepšie darilo v sezóne 1931/32, keď v prvom kole vyradili Detroit. V semifinále však podľahli Torontu. Omnoho lepšie nedopadli ani ďalšie dva ročníky. Najskôr tím skončil v prvom kole po prehre s Detroitom a následne v druhom po prehre s Chicagom, ktoré predtým vyradilo aj Canadiens.

Ročník 1934/35 bol posledný veselý. V základnej časti vyhrali Maroons polovicu zo 48 zápasov a v Kanadskej divízii skončili druhí. V play-off vyradili Chicago, Rangers a napokon vo finále poľahky porazili aj Maple Leafs 3:0 na zápasy. Druhý Stanleyho pohár bol na svete.

Koniec tímu sa napriek tomu nezadržateľne blížil. Počas Veľkej hospodárskej krízy čísla návštevnosti dramaticky poklesli a Maroons ich mali tri sezóny po sebe najnižšie v lige. Klub bol predaný spoločnosti Canadian Arena, ktorá vlastnila aj Canadiens.

Mali sme tu teda dva kluby pod jednou strechou, ktoré v čase ekonomickej depresie bojovali o pozornosť fanúšikov v jednom meste. Začalo byť zrejmé, že oba sa neuživia.

Finančne na tom boli tom lepšie Canadiens, no Maroons ešte na mape NHL tri roky vydržali. V sezóne 1935/36 skončili prví vo svojej divízii, no v semifinále play-off podľahli Detroitu. O rok neskôr skončili v divízii druhí a vo štvrťfinále ich vyradil Boston. V ročníku 1937/38, po tom, čo klub opustilo veľa významných hráčov, skončil tím posledný v Kanadskej divízii, keď zo 48 duelov vyhral len 12.

Majitelia sa tím najskôr snažili presťahovať do St. Louis, no keď s touto snahou neuspeli, snažili sa ho predať skupine investorov z Philadelphie. Ani s tým neuspeli, pretože v americkom meste nemohli nájsť vhodnú arénu. Ako to bolo s koncom tímu, to už dobre vieme. Maroons sa stali posledným víťazom Stanleyho pohára, ktorý vypadol z mapy NHL.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Pridať komentár